Načítavam


Tvoje pripojenie na internet je pomalé. Trpezlivosť prosím...

Som gay pochádzajúci z hlboko veriacej rodiny


Veriaci gay

Pozdravujem Vás, mám 38 rokov, už od 5. ročníka ZŠ ma začali priťahovať chalani, mal som erotické sny s mužmi, ale z dôvodu, že pochádzam z veriacej rodiny som všetko tajil. Prežíval som vnútorné boje a pýtal som sa sám seba, prečo ma priťahujú muži a nie baby, nevedel som si to vysvetliť, ale cítil som neodolateľnú príťažlivosť k mužskému telu, bolo to ešte umocnené tým, že bol ešte socializmus a táto problematika bola spoločenským tabu, na verejnosti sa o tom otvorene nehovorilo, ale moje sexuálne túžby sa nedali prekonať.

Navonok som to absolútne nedával vedieť, žil som ako všetci chalani a baby, ničím som sa od nich neodlišoval, ani nezačal byť nejaký iný svojím správaním. Rád som sa bicykloval, hral futbal na dvore so sestrou a bratrancami, rád som plával, chodil na výlety, mojou obľúbenou oblasťou bola železnica a vlaky. Rád som pomáhal okolo domu, kde čo bolo treba urobiť, aj na záhradke. Rád som pomáhal druhým, ak sa mu niečo stalo, alebo sa pokazila nejaká vec. Bol som spoločenský typ človeka, otvorený, extrovertný, žiadny utiahnutý samotár, ale táto skutočnosť, že ma sexuálne priťahovali chalani ma ubíjala tým, že som sa nemal komu o tom zdôveriť. Chcel som sa páčiť samozrejme aj babám, mal som aj mnoho výborných kamošiek, ale nikdy som s nimi nenadviazal nejaký hlbší vzťah práve kvôli tomu, že ma sexuálne viac priťahovali chalani.

Moje sexuálne vzrušenie vzrastalo najmä na telesnej výchove, keď som v 5. ročníku začal pokukovať chalanom po nohách, trenírkach, rozkroku a neskutočne ma to vzrušovalo a vnútri som už vtedy túžil objať chalana, hladiť ho a milovať sa s ním. Bolo to čosi neodolateľné. Ešte viac ma to vzrušovalo, keď boli chalani na hrazde, alebo robili stojky, alebo stáli nado mnou s rozkročenými nohami a bolo im tam vidno hompáľajúci sa penis aj visiace vajíčka. Niektorí mali voľnejšie trenírky a ako som ich držal za roztiahnuté nohy, bolo im vidno penis aj vajíčka, ktoré im vykukovali z trenírok. Jeden spolužiak ani nemal gate, iba trenírky, jemu vytŕčal penis aj keď normálne chodil. Ani si neviete predstaviť, ako ma to vzrušovalo a keď som toto videl, už som bol mokrý. To isté vzrušenie som pociťoval na plavárni, keď nejaký chalan sedel alebo stál na kraji bazéna, stál tam s rozkročenými nohami, mal voľnejšie plavky a bolo mu všetko vidno. Najhoršie však bolo, že som to všetko dusil a tajil v sebe, lebo ináč sa ani nedalo. Bolo to na jednej strane vzrušenie a na druhej strane trápenie.

Ako som už písal, pochádzam z veriacej rodiny, chodil som na náboženstvo, 10 rokov som aj miništroval, pomáhal som vo farnosti, doteraz aj spievam v zbore v kostole. Počas gymnaziálnych štúdií akosi tá náklonnosť voči chalanom opadla, mal som samozrejme kamošov a kamošky, bol som extrovert, rád som bol s ľuďmi, rád som sa zabával, vtipkoval, hoci nebol som nejaký diskotékový typ človeka, ktorý by každý piatok chodil na diskotéku, toto zase nie. Niektoré dievčatá sa mi aj zapáčili, ale vedel som, že s nimi nedôjde ku sexuálnemu vzrušeniu, tak som hlbšie vzťahy s nimi ani nenadväzoval, hoci som mal aj pár zoznamiek s babami, fajn som si s nimi pokecal, ale nikdy žiadna chémia neprebehla.

Vysokoškolské štúdiá tiež prešli v pohode, zlom nastal, keď som nastúpil do práce a dostal som sa k internetu. Túžil som spoznať fajn chalana, ale neodvažoval som sa s niekým spoznať, resp. prísť na nejakú zoznamku, v tom čase ešte myslím ani také dobré zoznamky neboli. Začal som ale pozerať stránky gay porna, ktoré ma neskutočne vzrušovali, ale ísť na nejakú gay zoznamku som sa stále neodvažoval. Až v roku 2014 som sa zaregistroval na iboyse a aj na pokec, kde som začal navštevovať GaBi miestnosť. Popísal som si tam s mnohými chalanmi, mal som aj pár stretiek, ale chalani to väčšinou zobrali iba ako úlety, po čase som odmietal som žiť a hľadať chalanov takouto formou. Úlety ani sexuálne jednorázovky podľa môjho názoru nikoho nenaplnia, možno iba na krátky čas, ale trvalo určite nie. Samozrejme pri týchto stretkách sme si našli miesto, kde sme sa hladili, maznali, bozkali, orálne uspokojovali, ale análny sex som s nimi nemal. Samého ma to nikdy vnútorne neuspokojilo, v období apríla až augusta 2014 som mal stretká asi so siedmymi chalanmi, s ktorými som sa bozkal, hladil, maznal a bozkal. Ale vnútri som túžil spoznať fajn chalana, s ktorým by som si rozumel, trávil s ním voľný čas, chodil s ním na výlety, dovolenky.

Doma som o sebe doteraz nepovedal, zvažoval som to, ale radšej som to nechal takto, priznaním by som si narobil viac škody, ako osohu a naši by si to určite vyčítali, hoci na tom nemajú nijakú vinu, ale mama je dosť nábožensky založená, sama vyrastala v takomto prostredí, ja ju aj chápem. Ak by som ich mal týmto raniť a že by trpeli nejakými výčitkami, tak radšej o tom nehovorím. S rodičmi mám ináč výborný vzťah, hoci mama je dominantnejšia v rodine, otec sa po svadbe prisťahoval zo západného Slovenska na východné. Tu sa naši aj s pomocou maminých rodičov vybudovali.

Čo si z detstva pamätám, mama bola tá, čo nás vychovávala, od otca som dostal len raz výchovnú po zadku, keď som mu odvrával, aj to ma naháňal po dvore, kde som prišiel až k dedovi a tam som od otca dostal. Dnes sa nad tým pousmejem, ale odvtedy som otca poslúchal a nikdy viac som mu neodvrával a otec nado mnou už nemusel zdvihnúť ruku. O sexuálnom správaní sme sa doma nikdy nebavili, akurát mi naši hovorili, že masturbácia je hriech a ak to vykonám, musím ísť neodkladne sa spoveď. A ja som mal v období puberty časté mokré noci a sny. Ale čo si pamätám, masturbovať som začal až niekedy počas výšky a keď som nastúpil do práce a dostal sa k internetu. Pamätám si, že som vtedy mal výstreky semena tri až štyri krát do týždňa. Nič iné v sexuálnej oblasti mi naši nehovorili, bolo to proste tabu. Naši boli tiež ovplyvnení touto výchovou, kde sa proste o sexe nehovorilo.

Mám ešte mladšiu vydatú sestru a brata, ktorý je kňazom. Kňazom je aj môj bratranec, čiže aj to je v mojom prípade náročnejšie a ťažšie, lebo som obklopený veriacimi ľuďmi. Ja sám poznám mnoho kňazov, ako som písal, 10 rokov som miništroval, spievam aj v zbore, takže som obklopený veriacimi ľuďmi. Snažím sa žiť čo najlepšie, najčestnejšie, v práci som spokojný, som v dobrom kolektíve, nemám problém sa s hocikým pozhovárať, či je veriaci, alebo neveriaci, v každom sa snažím vidieť človeka a blížneho.

Čo sa týka postoja našich k tomu, že som ešte stále slobodný, mnoho krát sa ma už pýtali, kedy sa ožením, tak som len zahováral, že som si ešte takú ženu nenašiel, čo by sa za mňa vydala. A ženiť sa iba kvôli okoliu, aby sa nepovedalo, tak to odmietam, bola by to iba pretvárka a manželka by len trpela, nebol by to vzťah, založený na dôvere a láske, mnohí to takto skúsili a vzťah im po čase krachol, ak muž pociťuje príťažlivosť k inému mužovi a ak sa ožení, po čase skôr alebo neskôr to vyjde najavo a potom jediným východiskom je rozvod, kde trpia aj deti, lebo sú aj takí, že dokážu splodiť dieťa, vzrušia sa so ženou, ale v skutočnosti to prežívajú akoby s mužom. Možno to naši aj tušia o mne, ale nechávajú to tak. V minulosti som aj túžil po duchovnom povolaní, rehoľnom živote, ale zistil som, že to nie je moja cesta. Takéto myšlienky ma občas napadnú aj teraz. Mám aj kamošky, aj kamošov, o mne to vedia samozrejme iba tí, s ktorými som si písal na iboyse aj na pokeci.

V práci to o mne nevie nikto. Nie som ten typ, ktorý by to o sebe vykrikoval okoliu. Nemám ani zženštilý výzor, ani zženštilý hlas, mne samému sa páčia mužní chalani, ktorí nie sú zženštilí a netrpia zženštilými maniermi. Chápem, že sú aj také typy chalanov, ktorí to o sebe aj navonok dávajú vedieť, ale mňa také typy neoslovujú. Čo sa týka chalanov, rád sa s nimi dokážem bozkať, hladiť, masírovať, ale mne ide skôr o pevné, trvalé priateľstvo. Na pokeci je to bohužiaľ v drvivej väčšine iba o úletoch a jednorázovkách a toto nehľadám. Čo sa týka náboženskej oblasti, sú tu stále predsudky a všetko sa iba tutle a nehovorí o tom.

Začal som navštevovať jedno spoločenstvo, kde chodia homosexuálne orientovaní, ale tam sa iba modlíme, prečítame si nejakú stať z Biblie, nejaké svoje pocity a vnútorné zážitky tam nepreberáme. Čo sa týka spovede, hovorím tam o hriechu nečistoty, že mám proste nečisté myšlienky, aj skutky, aj sa modlím k Bohu, On to určite vidí a vie, čo od mala prežívam, verím tomu, že všetko má svoj zmysel a posúva ma to vpred. Trápi ma len to, že sa o tom otvorene nehovorí, stále je to akoby tabu téma, o ktorej sa nemá hovoriť, navonok sa aj píše v cirkevných dokumentoch, že takíto ľudia sa majú prijímať, nemajú sa odsudzovať, ale v reálnom živote sú stále terčom posmechu, vtipov, predsudkov.

Ináč pozrel som si film Modlitba za Bobyho, je tam krásne ukázané, aké je nebezpečné neprijať takého človeka vo vnútri a odsudzovať ho, keby ho bola vlastná mama a prijala takého, aký je, určite by si nesiahol, na život. Chcela ho liečiť vierou a aby proste potláčal svoju identitu. Toto ho priviedlo k tomuto činu. Potom po jeho smrti to ľutovala a povedala krásnu vetu, že Boh ho preto nevyliečil, lebo na ňom nebolo nič nenormálne, čo by bolo treba liečiť, bolo ho jedine treba prijať takého, aký je a pomáhať mu na ceste životom. Toto je na tom krásne a prirodzené. Človeka treba prijať takého, aký je. Svet by bol oveľa krajší a pokojnejší.

Komentáre


Ahojte, myslím, že chalanov a mužov s podobným príbehom je viac. Sám by som mohol podobný príbeh napísať a dokonca tiež mam 38 :). mal som i priateľa 6 rokov .. no skončilo to ako skončilo, napriek všetkému verím, ze nájdem fajn chlapa. v prvom rade treba prijať seba samého takého aký je ... Peter to vystihol veľmi pekne... všetko dobre chlapi :)
sergo63

Ahoj, rovesník (vidím, že sa tu viac takých ukázalo: no, ide na nás staroba :) ), v mnohých veciach píšeš o minulom čase: dneš už nie si spoločenský? Zaujal ma tvoj text, rád by som čosi pridal. Nezatracoval by som "rôzne portály": to, ako naložíš so známosťami tam získanými, to je tvoje rozhodnutie, nikoho nenútia okamžite skákať do postele. Ak ťa viackrát oklamali, tak to ma mrzí, ale aspoň si získal skúsenosti a vieš, na čo už nemáš naletieť. Či navštevovať pokecy a chatroomy, to nechám na zváženie — keďže tam to vidím skôr na tie úlety, ale ja osobne som na zoznamke na Azete našiel svojho priateľa, s ktorým sme 8 rokov. A určite by sa našli ďalší, čo by ti potvrdili, že cez internet sa dá nájsť láska. Síce možno aj prekvapivými cestami, ale dá. Musíš veriť. Rozhodne však neuver rôznym vyjadreniam ako, citujem, "Skúsenosti ľudí s homosexuálnym cítením potvrdzujú, že nedokážu vytvoriť trvalý partnerský zväzok. Ak človek žije homosexuálnym životom, je nútený žiť promiskuitne..." To je obrovská, nechutná lož. Otca či dominanciu matky nerieš, to sú taktiež slepé uličky. Just keby to aj tak bolo, tak pre tvoje vnútorné prežívanie nie je osožné, aby si svoju sexualitu akokoľvek spojoval s niečím z detstva, hľadaj jej dôvody. Sexualita je tu a teraz, a je tvoja, drž sa jej. To zahováranie poznám, našťastie v redukovanej forme, pretože doma to riešiť nemusím, ale viem, že to zabolí, je to dusivý pocit, keď nemôžeš ani od srdca povedať, s kým si bol na výlete a pod. Nezabudni však, že ty si ten, čo musíš žiť so sebou, nie tvoji rodičia. Ak by si to svojej rodine povedal, tak zistíš, či viacej milujú teba alebo svoju náboženskú predstavu o svete. Ak ozaj milujú teba, tak to prijmú, a budú radi, keď nájdeš životné šťastie. U mňa doma to bolo špeciálne, to by bolo na osobnú komunikáciu, v krátkosti: fajn. U môjho priateľa to trvalo dlhšie, zdôveril sa, a už pár rokov k jeho rodičom chodím na návštevu. Píšeš o prijímaní, posmechu a predsudkoch. V texte však takým spôsobom píšeš o "tých druhých", tých "zšenštilých", že vidieť že pre teba sú jasne v inej kategórii. Jasné, osobné preferencie sú každého súkromné veci, ale takéto vyjadrovanie je pre mňa len obdobou toho, ako gayov ako celok vidia heteráci. A zabúdaš, že sú aj drsní chlapi, čo to o sebe tiež dávajú vedieť. Ktovie, neviem s kým získaš trvalé, pevné priateľstvo; to zistíš, ak si dovolíš, aby ti ten druhý vstúpil do sveta, a dovolíš aj sebe vstúpiť do sveta jemu. Možno tou osobou by mohol byť práve aj ten chlap, čo má vysoko posadený hlas a trochu divšie gestikuluje rukami: to však musíš uvidieť srdcom, nie zhodnotiť očami za prvých 10 sekúnd. Prajem veľa šťastia do hľadania šťastia.
peter

Ahoj, tak som rád, že máš priateľa, s ktorým žiješ 8 rokov, držím ti palce, aby ste boli spolu aj naďalej šťastní a spokojní v živote. Ja pravdupovediac som sa zoznámil takisto cez pokec s jedným fajn chalanom už tri roky dozadu. Veľmi sme sa spolu zblížili, je tiež veriaci, mal nejaké známosti s dievčatami, ale počas vzťahu sa v ňom niečo zlomilo, aspoň tak mi to on sám rozprával. Bol už aj u mňa na návšteve, rodičia ho poznajú takisto, ale len ako dobrého kamoša, neviem, či naši niečo tušia, alebo nie, ale túto vec neriešim. On býva sám v rodinnom dome, ktorý zdedil po svojich rodičoch. Mnoho krát som u neho strávil čas, tento domček si obnovuje a opravuje, ale momentálne trvalo pracuje v Nemecku, čiže spoločne trávený čas je už obmedzený. S ním jediným som viac menej v kontakte doteraz, ako som písal, na pokeci a iných stránkach je to iba o sexuálnych krátkodobých zážitkoch, aj keď som si popísal aj s mnohými fajn a inteligentnými mužmi.
body1602

Ahoj, ďakujem. Chcel som Ťa povzbudiť a ukázať, že šťastie sa dá nájsť a lásku sa oplatí hľadať. Osobne som veľmi vďačný za to, že žijeme v dobe internetu, a že funguje také čosi ako internetové zoznamky. Hľadanie je tak omnoho ľahšie, zároveň nájdenie sa istým spôsobom sťažuje. Držím palce a pozdravujem.
peter

Ahoj, super clanok, sme si naoko podobny. Budem rad ma kontaktujes. Moj emai je lolovo@azet.sk
lolovo

Tvoj zivotny pribeh je mimoriadne podobny mojmu. Velmi rad by som Ta osobne spoznal. Mimoriadne ma tesi, ze niekto taky ako ja existuje. Len ako ziskat kontakt na Teba? V pohybe na socialnych sietach som nulovy. Som rocnik 78
janko385

Hore