Načítavam


Tvoje pripojenie na internet je pomalé. Trpezlivosť prosím...

Spoveď: Diagnostikovali mi HIV. A čo teraz?


HIV positive

Všetko to začalo jedného dňa v Auguste, keď som si nechal spraviť rýchly test na HIV. Môj priateľ tak vykonal pár dní predomnou. Hneď na druhý deň mu poslali správu, že je všetko v poriadku, je HIV negatívny. Ja som začal byť dosť nervózny, keďže sa mi za rovnakú dobu nik neozval. Oba testy sme vykonali iba niekoľko dní od seba, ale mne stále nič neprichádzalo. Bolo to veľmi znepokojujúce. Nevydržal som a navštívil som webové stránky centra, kde som si tento test nechal spraviť. Tu si môžete skontrolovať aktuálny priebeh testovania, či bola krvná vzorka prijatá, či testovanie začalo atď... Všimol som si poznámku - vysoko hemolytický. Po dlhšom vyhľadávaní na internete som zistil, že v tomto prípade by mohla moja krvná vzorka vrátiť výsledok HIV ako pozitívny. Znervóznel som ešte viac. Môj priateľ sa ma snažil po celú dobu upokojovať a vravel mi, že to nie je možné, aby som bol HIV pozitívny.

Po piatich dňoch mi niekto volal, ale bol som na pracovnom stretnutí a necítil som, že by mi zvonil telefón. Našiel som si hlasovú správu z ktorej som zistil, že sa jedná o výsledky testovania. V hrdle som pocítil veľkú hrču. Na testy HIV chodím pravidelne a viem, že jedine pozitívny výsledok vedie k osobnému telefonátu. Ďalšou príčinou telefonického kontaktu by mohol byť fakt, že som poslal nedostatok krvnej vzorky na testovanie. Ja som bol však pripravený na najhoršie.

Keď som odchádzal večer z práce, zazvonil mi mobil. Žena v telefóne hovorila priamo a spýtala sa ma na dátum narodenia pre kontrolu, že som to naozaj ja a potom začala: ,,Je mi to ľúto, ale výsledok, ktorý prišiel späť je označený ako reaktívny, čo znamená, že máte HIV."

Divné. Nerozčuloval som sa. Iba som si povzdychol a nechcelo sa mi ani plakať. Pracovníčka centra mi odporučila, aby som navštívil čo najskôr nemocnicu v meste pre kompletný test, bez ktorého sa liečba nemôže začať. Taktiež ma upozornila na to, aby som si dával pozor, komu to poviem. Myslím, že niekto mi aj hovoril, že život ide ďalej, ale ja som v tú chvíľu nevedel, čo mám robiť.

Bol som rozhodnutý, že to zatiaľ nepoviem nikomu okrem svojho partnera, ale nevedel som, ako mu to mám povedať. Pani po telefóne mi odporučila oficiálne stránky zaoberajúce sa témou HIV, ale vzápätí som ich zabudol. Večer bol naozaj krásny. Síce bolo veterno, ale teplo. Mal som pocit ako v lete. Po telefonáte som si to namieril rovno domov za mojím priateľom. Ten mi to trochu sťažil. Na ceste domov, keď som bol v autobuse mi prišla od neho správa:,,Tak čo, vieš niečo nové?" Odpísal som mu stručne:,,Áno!" Nemohol som mu to len tak napísať do správy.

Oboznámiť ho s touto situáciou je to najhoršie, čo ma čaká. Nejde o niekoho cudzieho, ako napríklad o ženu s ktorou som asi pred hodinou volal a nikdy som sa s ňou nestretol. Ide o môjho partnera. Ten ostal v šoku. Bol zarazený a zmätený. Nechápal ako sa to mohlo stať.

Matne si spomínam, že sme boli s priateľom v gay saune začiatkom tohto roku. Dvaja muži do mňa v tú noc vnikli, ale ja som nemal náladu na sex. Netrvalo to ani dlho, možno pár sekúnd. Nepáčilo sa mi, že nepoužili kondóm. Vtedy sa mi na chrbte vytvorili dráždivé vyrážky a na tvári začervenané akné. Myslel som si, že je to nejaký typ alergie. Nikdy som si nespájal tieto veci s HIV. Myslel som si, že vírus HIV nemá žiadne vedľajšie príznaky. Mýlil som sa! Všetko začalo dávať zmysel.

O dva dni neskôr som šiel do nemocnice nechať si spraviť druhý test dúfajúc, že ide len o falošný poplach. Celý príbeh som porozprával nemocničnej sestre, ktorá si ma vypočula a bola pripravená pomôcť mi. Test bol znovu pozitívny. Takže je to predsa len realita. Sestra sa ma spýtala, ako sa za posledných 48 hodín cítim. Neplakal som, ale rozhodne som bol v šoku, to nepopieram. Zaobchádzal som s tou zmesou realizmu a optimizmu celkom dobre. Vedel som to najdôležitejšie, že HIV už nie je trestom smrti.

Tu vo Veľkej Británii národná zdravotná služba podporuje ľudí s HIV liekmi. Pri dnešnej liečbe môže takýto človek žiť plnohodnotný život. S priateľom sme si uvedomili, že nasledujúce obdobie bude najťažším, akému sme kedy čelili, ale mali by sme to zvládnuť.

Pracovník v THT mi vysvetlil, čo ma ďalej čaká. Odkázal ma na miestnu kliniku sexuálneho zdravia, kde ma môžu okamžite prijať. Tam mi spravia riadny HIV test a ak bol a bude pozitívny, budem musieť podstúpiť niekoľko ďalších krvných testov aby zistili vírusovú záťaž. Tam mi povedia, v akom stave sa moje telo aktuálne nachádza, ako bojuje proti vírusu HIV a aká liečba je pre mňa vhodná.

Všetky tieto testy som podstúpil. Museli mi odobrať krv do 11 fľaštičiek a teraz budem čakať dva týždne na výsledky. Podarilo sa mi to udržať v tajnosti pred všetkými. Pochopiteľne až na môjho priateľa. Mal som však nutkanie povedať to i kamarátovi. Či tak, alebo onak, neumieram. A to je najdôležitejšie, nie?

Komentáre


Tento článok ešte nikto nekomentoval. Buď prvý!

Hore