Načítavam


Tvoje pripojenie na internet je pomalé. Trpezlivosť prosím...

Neistá budúcnosť - HIV príbeh


Neistá budúcnosť - HIV príbeh

Národné referenčné laboratórium pre HIV / AIDS každý mesiac zaznamenáva vyše sto tisíc vyšetrení. Počet nakazených vírusom HIV v Českej republike, ale i na Slovensku prudko stúpa. V susedných Čechách sa pomaly, ale isto, blíži k číslu 3000. Príbeh mladého Aleša, ktorý sa po nezodpovednom čine dozvedá nezvratnú skutočnosť, načrtáva, ako tento fakt ovplyvní jeho budúci život.

,,Dnes som prišiel na druhý test, hovoria mu konfirmačný. Aby sa uistili, či som naozaj HIV pozitívny alebo nie,” hovorí Aleš na chodbe pražského Domu svetla, v ktorom pravidelne prebiehajú testovania na HIV. V ruke drží mobil a nervózne ho každú chvíľu kontroluje – píše si so svojím priateľom. Anonymne sa tu môžu nechať otestovať všetci. Stačí prísť v pondelok popoludní, alebo v stredu pred obedom. Najväčšia vlna ľudí sa objavuje hneď na začiatku ordinačných hodín. Pri dverách ich víta dobrovoľník, ktorý je pripravený poradiť, kadiaľ sa ide na test a kadiaľ pre výsledky. V Dome svetla, ktorý patrí neziskovke, Česká společnost AIDS pomoc, je aj krátkodobý azylový dom pre HIV pozitívnych, ktorí by inak zostali na ulici.

Aleš má 21 rokov a je gay. Svojim coming outom si prešiel pred piatimi rokmi. Od tej doby mal niekoľko sexuálnych známostí, vždy si však dával pozor na bezpečnosť pri pohlavnom styku. Vlani v októbri mal jeho spolužiak oslavu narodenín na gay diskotéke, kde okrem jeho priateľov bolo veľa cudzích ľudí, predovšetkým mužov. ,,V čase párty som nemal žiadneho partnera. Dosť ma to štvalo, pretože všetci moji kamaráti prišli v pároch. Preto som sa okolo seba dobre pozeral. Hľadal som potenciálneho chlapca,“ zveruje sa Aleš. Takisto hovorí, že na podobných miestach mnohokrát panuje (niekedy až príliš) priateľská atmosféra, ktorá jedinca zvádza k neuváženému konaniu. Presne tomu podľahol aj Aleš, keď si v takzvanom dark roome užil rýchly sex s neznámym mladíkom. Pod vplyvom alkoholu nepremýšľal o možných následkoch.

,,Asi mesiac po oslave som mal chrípku, vysokú teplotu, zväčšené uzliny, bolelo ma v krku, ako by som mal nejaký zápal a často som sa v noci potil. Zhruba po desiatich dňoch to odišlo akoby nič. Bol som u obvodnej lekárky, ale o prípadným nakazení HIV som jej nepovedal. Hanbil som sa,” hovorí nepokojne.

Aleš prešiel akútnou primárnou HIV infekciou, kedy sa u infikovaných jedincov začnú vytvárať protilátky proti HIV, ktoré bude možné preukázať sérologickým testom (vyšetrením ľudského séra na prítomnosť protilátok proti cudzím antigénom) po dvoch mesiacoch od nakazenia. Medzi ďalšie menej časté príznaky infekcie patrí vyrážka, bolesti hlavy a svalov, nechutenstvo, vracanie, hnačka a afty. Avšak neprítomnosť týchto symptómov neznamená, že sa daná osoba nenakazila.

,,V decembri sa mi vrátilo nočné potenie a celkom často som mal hnačku. Prišlo mi to divné, pretože som na hnačky nikdy netrpel. A aj to potenie. Začal som sa báť a zároveň si nadávať za to, ako som mohol urobiť niečo tak stupídne,” hovorí so slzami v očiach. Aleš sa preto už na konci januára rozhodol zájsť na testovanie práve do Domu svetla. Medzitým sa zoznámil so svojím súčasným priateľom, ktorému o svojich pocitoch a obavách povedal hneď na prvej schôdzke. ,,Naozaj som nechcel nikoho ohroziť,” povedal. Na jeho prekvapenie sa s ním Slávek stretol znova. A potom ešte niekoľkokrát, až sa z nich stala nerozlučná dvojka. Pohlavný styk spolu mali zatiaľ len raz, a to pár dní po výsledkoch Alešovho prvého testu. ,,Bolo to naozaj krásne. Nemyslím sex, aj keď ten samozrejme tiež, ale skôr ten prejav spoločnej dôvery a lásky,” opisuje svoje pocity už s náznakom úsmevu. So Slávkom použili rovno tri kondómy naraz. Jeho nový partner vedel, do čoho ide, pretože vyštudoval zdravotnícku školu a sám sa tématikou o chorobe AIDS vo svojej seminárnej práci zaoberal.

Pravdepodobnosť, že je Aleš skutočne HIV pozitívny, je dosť vysoká. Keď už vám raz test ukáže, že ste nakazený, druhým testom sa to vo väčšine prípadov potvrdí. Okrem pozitívneho existuje tiež negatívne, nejasný a reaktívny výsledok. V posledných dvoch prípadoch je nutné vykonať druhé testovania. Reaktívny výsledok sa môžete dozvedieť v mobilných ambulanciách, kde prebiehajú rýchlotesty z krvi z končekov prstov. V tomto prípade výsledok môže mimo na HIV reagovať tiež na prítomnosť iných vírusov, preto to hneď neznamená, že ste HIV pozitívny.

,,Je to v háji, fakt som pozitívny,” oznamuje Aleš zdrvene. Teraz mu po určení diagnózy vykonajú niekoľko ďalších testov, vrátane stanovenia počtu CD4 lymfocitov (ktoré dávajú prehľad o stave imunitného systému) a vírusovej nálože (množstvo HIV v krvi). Tie sa zaznamenajú do jeho dokumentácie ako predvolené hodnoty. Bude možné ich porovnávať s výsledkami neskorších testov a zisťovať tak vývoj choroby. Zároveň mu vykonajú testy na súbežnú infekciu (prípad, kedy je jedinec infikovaný viac ako jedným infekčným ochorením súčasne), pretože u HIV pozitívnych pacientov sú bežné koinfekcie hepatitídou B a C, tuberkulózou, syfilisom a ďalšími sexuálne prenosnými infekciami.

Aleš a ďalší novonakazení majú vďaka pokrokom v liečbe HIV nádej na kvalitný život. Existuje však, rovnako ako u každého iného liečiva, riziko nežiadúcich účinkov, ktoré môžu mať významný vplyv na každodenný život a dlhodobý zdravotný stav. Pacienti svoju chorobu nesmú brať na ľahkú váhu. Pracovník Domu svetla hovorí, že niektorí HIV pozitívni sa pre svoj výsledok doposiaľ nezastavili a teda nevedia, že sú infikovaní. A keďže je testovanie anonymné, nikto ich ani nemôže kontaktovať. Takéto správanie je absolútne poburujúce.

Alešov vzťah so Slávkom má budúcnosť, len ak budú aj naďalej dodržiavať zásady bezpečnejšieho pohlavného styku. Dôležité je s partnerom o všetkom, čo sa týka choroby, diskutovať. To pomôže nielen vzájomnej bezpečnosti, ale aj psychickému stavu infikovaného. ,,Slávek so mnou aj napriek tomu chce ostať. Nemôžem tomu uveriť. Milujeme sa,” dodáva Aleš pri odchode z ordinácie v Dome svetla. S lekárom, ktorý mu odporučil viesť si denník vývoja infekcie, sa uvidí zase za týždeň.

Komentáre


Som blbec. Nevazim si to co mam. Spravam sa nie tak ako by som sa mal. Podvadzam a klamem. Je to zle ked ze si to uvedomujem. Chcem sa spravat slusne, ale nejak to vzdy nejde. Nejaky cas sekam dobrotu a potom to pride a som tam kde som bol aj pred tym. Bol som na testoch ale v tom strese som zabudol ake testy som si dal robit. Ked som o tyzden vola za vysledok testov. Sestricka mi zdelila ze su ok. Len neviem ci to boli testy na syfilis alebo hiv. A tak som toho casu v strese. Ma dojst priatel zo zahranicia a co teraz, co dalej. Nespali sme spolu vyse roka. A ja chrapal s inymi a nie snim. Co ak som hiv. Nadavanie uz nepomoze. Nahovaral som si, nevera patri k zivotu. Bola tu a bude tu. Som len nejak zabudol, ze nasledky musim niest ja. Bez prezervativu sex neriesim. No v poslednej dobe sa hiv v Bratislave nejak zvysilo a rapidne. Viac ma zarazilo ked aj chalan napise se je pod liecbou a je nedekovatelny na nule a sex bez prezervativu. Toto ma dostalo. Potom preco draha liecba? Nasledoj som si zacal uvedomovat ked mi kamarat s ktorym som spaval a po dvoch rokoch co sme sa nevideli, ozval. Mal problem. Ja sa ho pytam. Preco si ma doteraz ignoroval a nezval si sa? Ale pravdu! Na to mi povedal ze je hiv. A tu sa zacala cela moja dilema. Co ja? Co dalej? Ako to zvladnem? Ked v strese ani neviem ake testy som si dal urobit. Je neskoro uz teraz plakat. V nasledujucom obdoby zacnem celit realite a pravde. Tak mi treba. Ked som sa prvy krat nepoucil. Mozno teraz sa poucim.
Nepoucitelny

Hore